Mikroregión SVORAD

Originálny mikroregión rozprestierajúci sa pod náhornou plošinou Svorad sa skladá z troch rázovitých dediniek: Veľké Borové, Malé Borové, Huty. Sú situované do Podtatranskej brázdy na priesečníku svahov Chočských vrchov, Skorušiny a Západných Tatier, z juhu otvárajúc vstup prekrásnou scenériou Kvačianskej a Prosieckej doliny. Originalita mikroregiónu spočíva v niektorých prírodných a kultúrnych špecifikách, ktoré nielen na Slovensku, ale ani v Európe nemajú konkurenciu.

Sú to predovšetkým tieto:
Pri vchode do Prosieckej doliny z Veľkého Borového sa na pravej strane nachádza prepadlisko, ktoré tvorí eróziou vytvorený prirodzený trávnatý lievik, ktorý sa v období jarných dažďov a odmäku naplní skoro po vrch vodu, takže zo stromu rastúceho na jeho úpätí vidno len vrchovec. Keď sa nazhromaždí dostatok vody a vytvorí potrebný tlak na podložie, voda prerazí cestu cez usadeniny na dne lievika a v priebehu 15 - 20 minút sa voda stratí, takže po hektolitroch vody zostane na dne iba malá mláčka a kolobeh sa môže opakovať.

Prosiecka a Kvačianska dolina sú charakteristické jedinečnou flórou, ktorá má zastúpenie od južných typov kvetín až po kvetenstvo alpskej oblasti vrátane vzácneho plesnivca, čo je neopakovateľný fenomén v rámci Európy. Ďaľšou raritou konkurujúcou rakúskym Alpám je niekdajšia cesta vedúca cez Prosiecku dolinu. Ako jedna z najstarších ciest spájala Uhorsko s Poľskom. Do krasovitých tiesňav Prosieckej doliny boli vytesané otvory na trámy, ktoré ľudia priečne upevnili do týchto otvorov a tak nad prepadliskami vznikla akoby sústava drevených mostov, po ktorých chodlili dokonca volské záprahy s ťažkým nákladom. Z neskoršieho obdobia môžeme obdivovať cesty vytesané do skaly vedúce z Veľkého Borového na Oblazy a z Oblazov do Kvačian.

Pri vstupe do doliny Borovianka je situovaný Slovenský kríž, ktorý bol postavený v 50. -tych rokoch a zásluhou nadšencov a p. Viliama Grusku bol nanovo situovaný 22. augusta 2003.

Náhorná planina Svorad je ďaľším špecifikom. Nikdy nebola zalesnená. V zime a na jar, keď zúria snehové fujavice, alebo padne hmla stáva sa neschodnou aj pre skúseného domorodca, pretože viditeľnosť klesá na nulu a ostrý vietor rýchlo spôsobuje podchladenie. Práve preto si cesta cez túto planinu vyžiadala už nejednu daň na ľudských životoch. Ale keď zasvieti slnko a človek sa nadýchne horského vzduchu, má dojem, že ak sa len trošku načiahne už- už sa dotkne neba, a keď sa poobzerá okolo seba s úžasom zisťuje, že žiadny problém či trápenie nie je dosť veľké, aby mu táto planina nevyčarovala na tvári úsmev a nevyrovnala vrásky. Vtedy zisťuje, že príroda je naozaj jeden z najkrajších Božích darov človeku. Podľa štúdie prof. J. Kútnika - Šmálova práve na tejto planine pôsobil už v 11. storočí sv. Andrej - Svorad, ba dokonca je pravdepodobná teória, že sa tu aj narodil.

Rázovité dedinky vznikli usadením sa goralského obyvateľstva z hornej Oravy niekedy v priebehu 16. stor. Murované kostoly na Veľkom Borovom a na Hutách boli postavené koncom 19. stor. Najväčšou raritou je však kostolík, či lepšie povedané verejná kaplnka na Malom Borovom. Vznikol prestavbou z obyčajnej drevenice, ktorú majiteľ p. Jozef Kurajda predal do užívania Cirkvi. Bol posvätený 21. septembra 1952. Rodinný dom - dom Boží; nielen rarita v rámci Európy, ale aj hlboká symbolika.

Títo jednoduchí ľudia, ktorí nesmierne ťažko pracovali v tvrdom prostredí hôr sú však najväčšou raritou, či pokladom tohto mikroregiónu. Už názov obce Huty naznačuje, že sa tu niečo tavilo. Bolo to sklo, ktorého surovina kremičitý piesok sa nachádzal v chotári obce (Sklený vršok). Sklo nebolo číre, skôr priehľadné, ale pre vtedajšie potreby postačovalo. Okrem skla sa tu aj pálili tehly. Žiaľ, ani jedno remeslo sa do dnešných dní nezachovalo. Zato však obyvatelia týchto obcí boli vychýrení sklári, ktorí chodili po celej Európe a pre kvalitu prác boli veľmi žiadaní.

Počas roka je možné si pozrieť fotodokumentačnú výstavu "Putovní sklári spod Chočských vrchov" v Kultúrnom dome na Veľkom Borovom a koncom augusta sa zúčastniť na folklórno-kultúrnom festivale "Letokruhy".

Róbert Tokár, farár mikroregionu Svorad

            

            

            

            

© 2003 foto Petr Pavlíček




Stránky www.huty.sk sú prevádzkované na serveroch www.liptov.sk v rámci projektu Liptovské obce na internet.